Máme medzi sebou kolegu, ktorý stojí za vznikom parabedmintonu na Slovensku

CANCOM Slovakia: Bedminton je celkom nezvyčajný šport. Ako si sa k nemu dostal?

Bedminton sa stal súčasťou môjho života keď som mal 10 rokov a bolo to úplnou náhodou. Môj dedko bol vtedy v nemocnici a mal spolubývajúceho, ktorého vnuk hrával. Slovo dalo slovo a bedminton sa dostal až ku mne. V tom čase fungoval v Košiciach klub Lokomotíva Košice, do ktorého som sa pridal a začal tam rovno aj hrať.

CANCOM Slovakia: Ako to v tom čase fungovalo v takom klube?

Bedminton bol v tom čase ešte trošku v plienkach, pretože dnešné deti majú už úplne inak nastavený tréning. My sme mávali tréningy trikrát do týždňa a v podstate sme stále iba hrali. Sem tam sme mali nejaký kondičný tréning. Doteraz si pamätám ako sme museli behať hore na Bankov. (smiech) Dnes už okrem toho majú deti v rámci tréningového plánu aj rôzne silové tréningy, regenerácie, sauny a tak ďalej.

CANCOM Slovakia: V rámci klubu si chodil aj na nejaké súťaže?

V klube som si prešiel cez všetky vekové kategórie od 10 až po 18 rokov a chodievali sme pravidelne aj na rôzne juniorské súťaže. Sem tam sa mi podarilo aj niečo vyhrať. Tuším, že sa mi podarilo za tú dobu získať približne 11 medajlí. Bohužiaľ zlatom sa pochváliť nemôžem. Boli to všetko druhé alebo tretie miesta. Zlato som potom získal až z tímovej súťaže a z toho sa naozaj teším doteraz. Moje súťaženie mi potom trošku pokazilo moje koleno. Bedminton však naďalej zostal mojou srdcovkou.

CANCOM Slovakia: Ako potom pokračovala tvoja cesta s bedmintonom, keď už si sa mu nemohol naplno venovať?

Môj vtedajší tréner, pán Kozák, sa rozhodol otvoriť novú bedmintonovú halu v Košiciach a oslovil ma, či mu s tým nepomôžem. Samozrejme nebol som tam sám, ale robili sme tam vtedy úplne všetko. Začali sme maľovaním a prerábkou a mne potom prischla správa rezervačného systému a starostlivosť o zákazníkov.

CANCOM Slovakia: Kam musíme ísť keď chceme skontrolovať ako dobre si vymaľoval halu?

(smiech) Hala sa nachádza na Vyšnom Opátskom, Cassovia Badminton Spot. Je tam možnosť hrávať aj komerčne v podstate pre kohokoľvek. Ja som tam stále zaangažovaný, hoci už nie až tak ako kedysi, ale robíme rôzne firemné turnaje a máme už aj vlastný klub. Našou členskou základňou sú deti od 9/10 rokov, ktoré trénujú pod dohľadom dvoch skúsených trénerov.

CANCOM Slovakia: Lákalo ťa niekedy stať sa aj trénerom keď už si nemohol hrať?

Keď už sme rozbehli novú halu tak som si urobil aj trénerské skúšky na prvú a druhú triedu. Čím je vyššia trieda, tým vyšší level. Začal som trénovať deti. Tým som sa venoval popravde iba chvíľku, pretože časovo to bolo veľmi náročné. Byť trénerom pri tomto športe a robiť to ako fulltime job je veľmi ťažké a o to ťažšie je sa tým aj uživiť. Pre mňa je to však stále veľkou srdcovkou a aktuálne hrávam rekreačne, pre chuť, hlavne keď ma koleno pustí.

CANCOM Slovakia: Máš ešte nejaké ciele alebo ambície v oblasti bedmintonu ?

Svoje osobné už veľmi nie. Teraz je pre mňa veľkou témou para-bedminton. S touto myšlienkou prišiel prvotne môj otec. Diskutovali sme o tom, či niečo také na Slovensku existuje, a ak áno, kde a ako by sme mohli v Košiciach začať. Po krátkom pátraní sme dospeli k záveru, že v Čechách a v Poľsku je tento šport už celkom rozvinutý, avšak tu na Slovensku sme prvými, kto sa o to začal zaujímať. Začali sme veľmi “ideálne“, presne uprostred Covid pandémie. Vtedy sme našli nášho prvého zverenca v Kováčovej.

CANCOM Slovakia: To je naozaj skvelé. Ako sa vám v tom darí?

Za tie tri roky, od kedy sme s tým začali, sa nám naša skupina zverencov o niečo rozrástla a aktuálne sa venujeme štyrom hráčom, čo znie na prvý pohľad úboho, ale je veľmi náročné nájsť niekoho na para-bedminton. Pravdou je, že športov pre telesne postihnutých je strašne veľa a všetci v podstate súperia o záujemcov. Jednak je ťažké nájsť niekoho s telesným postihnutím, kto má záujem o nejaký šport a zároveň bedminton nie je až tak populárnym.

Akurát mesiac dozadu sa nám podarilo zorganizovať prvý celoslovenský turnaj, na ktorý prišli aj hráči z Čiech a Poľska, čo je pre nás obrovským úspechom. Dokopy sme mali prihlásených 22 hráčov, čím sa dostávame postupne do povedomia a na vyššiu úroveň. Podarilo sa nám nadviazať spoluprácu so Slovenským paralympijským výborom, podobnými klubmi v zahraničí a nadviazali sme kontakt aj s niektorými nadáciami a mestom, ktoré nás začínajú vnímať ako partnerov.

CANCOM Slovakia: Máš niečo, čo ťa naučil bedminton a pretavuješ to aj do pracovného života?

Nikdy som nad tým takto nerozmýšľal, ale tým, že bedminton je individuálny šport tak si myslím, že všetky prehry a plač, ktoré som zažil na turnajoch ma určite istým spôsobom formovali. Pomáhali a pomáhajú prekonať prekážky a diskomfort, ktorý vie byť veľmi užitočný. A takisto mám pocit, že aj vďaka tomu viem lepšie zapadnúť v kolektíve, zoznamovať sa, vystupovsať a prekonávať nervozitu.

CANCOM Slovakia: Máš nejakú radu na záver pre kolegov, ktorý by chceli začať s bedmintonom?

Určite nech sa mi ozvú! Ja veľmi rád rozprávam o bedmintone a veľmi rád najmä vyvraciam mýty o tomto športe. Veľa ľudí si myslí, že bedminton je nudný šport. Veď predsa každý ho hráva doma na záhrade a 100 krát si “pinkneš” bez toho, aby ti spadol košík. Ono keď ten človek príde do haly a na vlastné oči uvidí, aké je to tempo rýchle, získa úplne iný pohľad na tento šport. Ak niekto chce treba to hlavne skúsiť. Tento šport je nenáročný na výbavu a začať môže ktokoľvek.